Metóda vyučovania čítania J. Foucamberta

Autorom je francúzsky pedagóg, ktorý sa dlhodobo zaoberá výučbou čítania, kritizuje zvyšujúci sa záujem o poruchy čítania a ich reedukáciu, hľadá cesty efektívnejšiej výučby namiesto reedukácie.

Pracuje s deťmi vo veku 2 - 11 rokov. Základným princípom jeho metódy je pochopenie vzťahu medzi výslovnosťou, písmom a jeho myšlienkovým obsahom, závislosťou medzi učením a vyučovaním.

Učenie nie je len vyučovanie, je to zmena, ktorá sa dotýka celej osobnosti dieťaťa, prepokladá jeho aktivitu, zapojenie celej osobnosti. Dieťa sa učí rozprávať tak, že rozpráva, komunikuje, vytvára väzby medzi sebou a okolitým svetom. Podobnou cestou sa musí dieťa naučiť čítať. Ako sa učíme rozprávať tak, že komunikujeme, nie je iná cesta výučby čítania než čítaním. Čítanie je rovnováha medzi procesom identifikácie slov, ktoré nevieme predvídať, ktoré nie sú informáciami a procesom anticipácie.

Bežnými metódami sa dieťa začína učiť čítať približne v šiestich rokoch veku. Foucambertovou metódou je možné zahájiť nácvik už od dvoch rokov. Nejde tu o nácvik vlastného čítania, ale najprv o vytváranie sociálnych situácií, v ktorých sa čítanie uplatňuje.

Všeobecné doporučenia

Výučba čítania začína prípravným obdobím pre nácvik čítania, ktorý trvá od dvoch do piatich rokov veku dieťaťa. Na ne nadväzuje vlastné osvojovanie čítania, ktoré je rozdelené do dvoch cyklov. Plánovanie postupu a vytyčovanie cieľov nie je vhodné obmedzovať ročníkmi. Rýchlosť, akou sa dieťa učí, sa musí riadiť potrebami dieťaťa. Čítanie by malo byť definované ako aktivita sociálna, ktorú škola podporuje, nie ako školská činnosť, ktorú sa dieťa učí. V tomto zmysle musia byť inštruovaní aj rodičia.

Na školách by mal byť uzavretou organizačnou jednotkou cyklus definovaný zvládnutím určitého množstva učiva. Triedy tu majú svoje miesto, opakovanie ročníka neexistuje, žiaci nie sú zlučovaní do homogénnych skupín podľa vedomostí. Je určený cieľ cyklu, nie ciele pre jednotlivé ročníky.