Opis, prepis a diktát

Opis

Opis predpokladá zrakové vnímanie textu, vštepenie si predlohy do pamäte a napodobnenie, pričom je zapojená motorika a priestorová orientácia. Nie pre všetky deti je opis najľahší. V prípade potiaží v zrakovom vnímaní a priestorovej orientácii môže dieťa robiť viacej chýb v opise než v diktáte.

Prepis

Prepis znamená prepísanie textu z tlačených písmen do písaných. Okrem zrakového vnímania hlások a ich poradia si musí dieťa vybaviť tvar písaného písmena, ktorý zodpovedá videnému písmenu tlačenému. Aj opisovať a prepisovať text sa dieťa učí. Najprv si musí text prečítať, uvedomiť si jeho obsah, a potom písať po celých slovách, napísané slovo skontrolovať a porovnať s predlohou. Chybou je, keď dieťa bezmyšlienkovite napodobňuje písmená, píše po písmenkách alebo slabikách. Pri nesústredení sa potom niet čo čudovať, že niektoré písmená píše viackrát, iné vynecháva. Deti s poruchami učenia či ľahkými mozgovými dysfunkciami robia chyby aj v týchto pomerne ľahkých úlohách práve vzhľadom k obtiažam v percepcii a sústredení.

Diktát

Diktát je náročný písomný prejav, ak si uvedomíme všetky činnosti, ktoré dieťa musí vykonávať. Najprv vníma pozorne hlas učiteľa, nevšíma si ďalšie zvuky. Pamätá si slová či vety. Ak uniká zmysel textu, nedajú sa aplikovať gramatické pravidlá. Dieťa ďalej slová analyzuje (podľa svojej vyspelosti) na slabiky či hlásky, odlišuje podobné slová. Vybavuje si spojenie hláska - písmeno. Píše písmená, pričom sa zameriava nielen na ich tvar, ale i správne poradie a umiestnenie v priestore. Pokiaľ nie je tento proces zautomatizovaný, dieťa len ťažko vie používať gramatické pravidlá, aj keď spamäti ich dobre ovláda.

Diktát je u veľa učiteľov veľmi obľúbeným prostriedkom kontroly vedomostí. Málo sa využívajú tzv. nácvičné diktáty, pri ktorých sa deti učia, ako diktát písať. Akonáhle si dieťa zvykne písať bez premýšľania a potom škrtať, návyk sa zafixuje a diktát sa stáva neprekonateľnou prekážkou.