Postup pri reedukácii

Pri reedukácii postupujeme tak, ako bolo uvedené pri grafomotorike. Rozdiel medzi správnym nácvikom písania u bežnej populácie a dieťaťom s dysgrafiou spočíva predovšetkým v rýchlosti, akou postupujeme. Vraciame sa najprv k predchádzajúcim vykonávaným cvičeniam, pred pred písaním i v priebehu reedukácie uvoľňujeme ruku, častejšie prevádzame uvoľňovacie cviky a prípravné cviky pre nácvik jednotlivých písmen.

Žiaci s dysgrafiou nepreťažujeme stálym písaním. Prednosť dávame krátkym cvičeniam, často a dôkladne prevádzaným.

Prepisovanie zošitov je neúčinné, preto deti nenútime ku každodennému prepisovaniu všetkého, čo sa za deň napísalo. Často sa stáva, že prepisovaná úloha je ešte horšia než pôvodná. Zvýšenou námahou, vypetím a nervozitou sa kvalita písacieho výkonu zhoršuje.

Na druhej strane sa nedá tolerovať nedbalosť v písomnom prejave. Je veľmi ťažké určiť, kde končí porucha a začína nedbalosť. Rozlíšenie a správny prístup k žiakovi predpokladá empatiu učiteľa, jeho diagnostické znalosti a snaha dieťaťu pomôcť.

Čím je dieťa staršie, tým je prognóza reedukácie horšia. V prípade ťažšej poruchy, keď žiak len s ťažkosťami napodobuje tvary písmen a písmo je nečitateľné, umožníme mu písať na písacom stroji a písanie neklasifikujeme.