Príčiny a prejavy porúch učenia

Existuje celá rada teórií, ktoré sa snažia odhaliť príčiny, ktoré sa prejavujú ako poruchy učenia. Príčiny môžeme nachádzať v poruchách vnímania, v poruchách reči, motoriky i  v nevyhranenej lateralite. Z hľadiska neuroanatómie a neurofyziologie sú príčiny poruchy učenia vo stavbe a funkcii určitých oblastí mozgu, príp. v nedostatočnej funkcii analyzátorov. Mozog je z narozličnejších príčin nastavený na nadmernú motorickú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Podobne aj pri poruchách pozornosti predpokladáme, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich s pozornosťou, sú buď oslabené alebo ešte nezrelé. Deti potom nie sú schopné plniť požiadavky najbližšieho okolia, správajú sa podľa nás nevhodne, nesprávne, odlišne. Ich odchýlka v správaní je mimo toho, čo spoločnosť konvenčne považuje za normalitu. To, že fungovanie mozgu je stav, ktorý bude pretrvávať dlhšiu dobu a nedá sa okamžite zmeniť, bude príčinou toho, že ťažkosti dieťaťa budú trvať dlhšie, pričom možnosti rýchlej nápravy sú u nich vo väčšine prípadov značne obmedzené. Je určitou výhodou, že veľká väčšina spomenutých ťažkostí sa s postupujúcim vekom dieťaťa stráca alebo sa ich intenzita znižuje.

Poruchy učenia sa prejavujú nielen pri osvojovaní čítania, písania a počítania, ale sú doprevádzané radou ďalších obtiaží.