Poruchy učenia

Dyslexia - porucha čítania

- porucha môže postihovať rýchlosť čítania (dieťa číta pomaly alebo len slabikuje), správnosť (dieťa zamieňa písmená, domýšľa si text), porozumeniu  čítaného textu. Proces čítania zahŕňa vedomé zameranie na text, ktorý chceme dešifrovať, prenos grafických znakov do mozgu, ich dekódovanie, zostavenie do slov, uloženie do krátkodobej pamäti, spracovanie pomocou programov hľadajúcich zmysel čítaného textu s prihliadnutím na doteraz zachytený slovník príslušného jazyka a na informácie, ktoré môžu umožniť porozumenie nasledujúcich znakov a slov. Čítanie je ucelený proces, pri ktorom je potrebná predovšetkým motivácia. Dieťa musí byť schopné zamerať pozornosť na text, nerozptyľovať sa tým, čo sa deje okolo neho, či inými myšlienkami. Ďalej musí zreteľne vidieť tvar písmen, aby sa mohli preniesť do mozgu. Očami prechádza zľava do prava po písmenách a v rovnakom okamihu skladá z reťazca písmen slová, slová do slovných obratov a tie do viet. Reťazec písmen, ktoré vidí, musí postupne previesť do mozgu, ich presná pozícia musí zostať na mieste. Náš mozog musí vedieť rozoznať písmená vytlačené rôznymi typmi písma, veľkými či malými písmenami.

Deti s poruchami učenia majú často problémy so sústredením sa, impulzívnosťou či udržaním pozornosti, preto sa dopúšťajú mnohých základných chýb v učení. Príčinou nie sú poruchy vnímania, rozlišovania, či analýzy. Pre nepozornosť dieťa vidí na začiatku slova, uprostred či na konci slova nesprávne písmená alebo si nevšimne správne poradie písmen v slove, vynecháva začiatky či konce slov. Môže odseknúť i celú časť vety alebo ju nahradiť inými slovami. Ťažkosti im robí aj rozkladanie slov na slabiky a skladanie slabík do slov. Niekedy sa však síce dieťaťu podarí rozložiť aj päťslabičné slovo na slabiky, ale robí mu ťažkosti všetky si ich zapamätať. Pretože častou komplikáciou je tiež porucha krátkodobej pamäti, prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom. Krátkodobá pamäť predstavuje vlastne dlhšie trvajúce sústredenie pozornosti. Bez nej nie je možné učiť sa. Jej porucha je najvýraznejším znakom porúch poozornosti.

Dysgrafia - porucha grafického prejavu, najmä písania

- porucha písania postihuje úpravu písomného prejavu i osvojovanie jednotlivých písmen a spojení hláska - písmeno. Táto porucha sa často vyskytuje u detí s dyslexiou alebo dysortografiou. Proces písania ovplyvňuje grafomotorika a mentálne funkcie, ktoré sa pri písomných aktivitách v rôznej miere uplatňujú počas celého života.  Preto sa hodnotenie písomného prejavu neobmedzuje len na rukopis, úpravu či chyby v gramatike, ale písanie sa hodnotí komplexne počas jeho vývoja. Iba tak možno odhaliť príčiny ťažkostí a postupne ich prekonávať. Pohybové ťažkosti postihujú spôsob, akým sa písmená tvoria. Dieťa síce dokáže robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť jeho mozgu, ktorá zabezpečuje postupnosť a neprerušovanosť týchto úkonov. Porucha jemnej motoriky je príčinou ťažkostí pri úkonoch spojených s presnou prácou prstov - pri písaní, kreslení, zaväzovaní si šnúrok atď. Porucha vizuálneho vnímania zapríčiňuje ťažkosti pri rozpoznávaní tvaru písmen a ich umiestnení.

Písmo dysgrafika je nezrelé alebo nečitateľné. Problémom je aj to, že dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly a venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom preň príliš únavné a vyčerpávajúce. Môže preto získať až odpor k písaniu či úplne odmietať písať. Tieto deti preto nesmieme preťažovať písaním. Cvičenia majú byť kratšie, ale pravidelné. Nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravoľavej a priestorovej orientácie. Pri nácviku písania v prvom ročníku sú dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré napomáhajú plynulé a rýchle písanie. Rovnako je veľmi dôležité správne držanie pera či ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola.Dieťa si postupne osvojuje jednotlivé písmená, spája ich do slabík a slov. Najskôr píše slová so zhodnou grafickou a akustickou podobou. Predpokladom bezchybného písania je zvládnutie písmen a dosiahnutie príslušnej úrovne sluchového vnímania.

Deti s poruchou písania často potichu veľmi trpia. Pomôcť im môžu profesionálni terapeuti, rodičia i učitelia.

Dysortografia - porucha pravopisu

- porucha pravopisu. Prejavuje sa tzv. špecifickými dysortografickými chybami. Býva príčinou veľkého počtu chýb v diktátoch, ale aj v prepisoch a opisoch textu. U dysortografikov sa často diagnostikujú poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania. Pritom sluch majú v poriadku. Často im chýba cit pre jazyk a majú problémy s praktickým uplatnením dobre a vzorne naučených pravidiel a poučiek. Dysortografia sa často vyskytuje v kombinácii s dyslexiou a dysgrafiou.Dyslektici majú ťažkosti s prečítaním toho, čo napísali. Dysgrafici musia prekonávať problém s vlastným písaním. Okrem toho je pracovné tempo týchto detí pomalšie, takže ani nestíhajú napísať diktované vety.

U detí s ľahkou mozgovou dysfunkciou ovplyvňujú písanie diktátov ešte aj poruchy pozornosti, pamäti, myslenia, impulzívnosť, hyperaktivita a pod.

Dyskalkúlia - porucha matematických schopností

- postihuje operácie s číslami, matematické predstavy, priestorové predstavy pri práci s číslami aj pri geometrii. Pri náprave dyskalkúlie odborníci popri metodických odporúčaniach, ktoré sa týkajú nápravy, kladú dôraz na prístup k žiakovi, ako jeden z najdôležitejších momentov práce. Je nesmierne dôležité, aby sa matematika vyučovala pozitívnym spôsobom a dieťaťu sa dodávala odvaha. Často je nevyhnutné vracať sa k základom a učiť dieťa schopnosti počítať zasa od začiatku. Pozornosť treba venovať spôsobu, akým sa žiakovi dávajú pokyny a treba ho naučiť, ako sa so situáciou vyrovnať. Ak má žiak veľké problémy s aritmetickými výpočtami, môže mu pomôcť kalkulačka.

Ťažkosti v matematike, ktoré sú zapríčinené poruchou abstraktného myslenia a krátkodobej pamäti, majú tendenciu dlhodobo pretrvávať a postupne sa zlepšujú špeciálnou výučbou, dozrievaním centier mozgu, prípadne liekmi. Úspech terapie závisí od túžby dieťaťa vyrovnať sa s problémom, od jeho vytrvalosti a od stupňa poruchy.

POZOR!

Nie každé pomalé čítanie je dyslexia, nie vždy treba obtiaže v matematike ospravedlňovať dyskalkúliou. Je potrebné brať do úvahy individuálne tempo dozrievania detí aj učeniu sa novým poznatkom.