Výučba čítania podľa J.Kožíška

Učebnica "Poupata" Josefa Kožíška obsahuje niektoré prvky metódy celých slov.

Kožíšek ako básnik, ktorý píše pre deti a zároveň vynikajúci metodik elementárneho čítania vychádza z poznatkov detskej psychiky. Keď dieťa nastupuje do prvého ročníka ZŠ, vyjadruje sa vetami a slovami. Až v škole sa postupne učí rozkladať slová na slabiky a hlásky, uvedomuje si zvukovú stránku slova a odpovedajúce grafické vyjadrenie.

Pri zostavovaní šlabikára vychádzal zo života dieťaťa, z jeho záujmov, teda z myšlienok vyjadrovaných vetou. Významnú funkciiu mali nápovedné obrázky, ktoré majú v šlabikároch veľkú tradíciu.

Čítanie znamená spojenie grafického tvaru slova s jeho obsahom. Zároveň zahrňuje mechanické spojovanie hlások do slabík a slov. Tieto dve rozdielne činnosti sú veľmi náročné, a preto je potrebné hľadať cestu, ako deťom uľahčiť ich zvládnutie. Kožíšek na základe dlhodobého pozorovania využil paličkové písmo. Považoval za optimálne čítať týmto písmom približne prvý polrok v 1. ročníku. Toto písmo je najjednoduchšie, neodvádza pozornosť čitateľa. Písmená sú tvorené len kruhovým oblúkom a priamkou, sú prehľadné, jednoduché a výrazné. Väčšina detí sa s nimi stretáva už v predškolskom veku. Umenie je nielen čítať, ale i písať.

Prvé písmená si deti v Kožíškovom šlabikári osvojujú pomocou mien spolužiakov veľmi skoro. Už od prvých cvičení musí učiteľ dávať pozor na to, aby najdôležitejšia bola myšlienka.  Z nej vychádzajú ďalšie úlohy zamerané na mechanický nácvik.